reklama

Čo môžete zažiť na exotickej Srí Lanke? 2. časť cestopisu

V prvej časti ste sa dozvedeli o prvých dojmoch, nekonečných úsmevoch domácich, o pekle v ústach, či vynaliezavosti miestnych, keď zacítia vôňu rupií. 2 časť venujem Mekke surferov a laidback životnému štýlu- Arugam Bay.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Červík ostane červíkom

Je polnoc. Náš ziskuchtivý a unavený taxikár inkasuje druhú polovicu svojich 16 000 Rs za cestu a veľmi ochotne nám otvára kufor, aby sme si povyberali svoju batožinu, nech môže čím skôr odísť k svojej rodine do Udalawave a dopriať si vytúžený oddych. Arugam nás víta intenzívnym polnočným lejakom, čo v nás samozrejme vzbudzuje mierne obavy o stave počasia na nasledujúce dva týždne. Výber batožiny a jej následné prenášanie na útulnú a hlavne suchú terasu teda prebieha štýlom "šup sem-šup tam", hlavne aby tie naše cennosti neprišli do konktaktu s kvapkami dažďa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako v batožine správneho Slováka, aj v mojom, do puknutia napchatom ruksaku, nechýbala povestná spása skúseného slovenského cestovateľa a zároveň najväčšia obava striehnuceho cestovateľského červíka- borovička. Borovička, ktorú som mal pripravenú už týždeń pred odletom, kvôli ktorej sa pre nedostatok miesta v batohu na Srí Lanku nedostali na prvý pohľad oveľa dôležitejšie veci a ktorej malé "poldecko" na ráno každý deň malo zabrániť spomínanému červíkovi prejaviť sa. 

Pri náhlení sa pod strechu terasy sa doteraz neznámym spôsobom z ruksaku uvoľnila a so sprievodom bubnujúcich kvapiek dažďa roztrieštila na našej terase. Samozrejme mi z úst ako reflex vybehli zo dve-tri slovákom dobre známe slová, ktoré som však v zápätí radšej nahradil jednoduchým "Hi maan" adresovaným mladému a usmievajúcemu sa chalanovi (asi nášmu domácemu), ktorý ležal na gauči a sledoval film na notebooku. Predsa len, nechcel som, aby si ich náhodou zapamätal a následne ich používal ako pozdrav pre prípadných ďalších turistov zo Slovenka, to naozaj nie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Suma sumárum, z fľaše borovičky, ktorú som pol hodiny pchal do plného ruksaku, ktorá prežila cestu do Prahy a následne som ju približne 10 tisíc kilometrov cez Dubaj, Negombo a Colombo niesol až do Arugam Bay, nebude nič. Smutné.

Terasa pre našou izbou
Terasa pre našou izbou (zdroj: Tomáš Magera)

Ubytovanie v Arugame je možné zohnať prakticky za pochodu, od jednoduchých izbičiek s ničím iným len posteľou za zhruba 5€ na noc, až po luxusnejšie miesta so všetkým, na čo sme zvyknutí aj v slušnom hoteli v Európe. My sme si zvolili niečo viac, ako by bola pomyselná zlatá stredná cesta a za približne 35€ na noc sme mali Deluxe izbu, s klimatizáciou, s veľkou a modernou kúpeľňou a s vlastnou krytou terasou s dvomi masívnymi ležadlami pre dokonalú relaxáciu. Dážď v noci pominul a ako môžete vidieť na obrázku (výhľad z našej osobnej terasy na spoločnú), prebudili sme sa do krásneho teplého rána.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Arugam Bay je iný

To, že Arugam Bay je iný, ako ostatné miesta na Srí Lanke, možno odpozorovať prakticky okamžite. Spomínal som už, že je Mekkou všetkých surferov na ostrove a túto skutočnosť je naozaj cítiť. Mestečko sa doslova hemžilo mladými mužmi a ženami, ktorých skrášľovala surfová doska pod ramenom a ktorí spolu s mnohojazyčným ruchom vytvárali nezameniteľnú atmosféru. Arugam Bay je v podstate tiež len zhruba 2 kilometre dlhá ulica, ktorá už však pocítila vplyv cestovného ruchu a jej centrum je plné reštaurácií, barov, obchodíkov a požičovní vecičiek týkajúcich sa surfovania, či obchodíkov so suvenírmi. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Digitálne nomádstvo a laidback životný štýl

Digitálne nomádstvo je v súčasnosti pomerne dosť rozoberaná téma. Môžete sa o nej dočítať v článkoch či blogoch od množstva začínajúcich, alebo už etablovaných a destináciami odskúšaných nomádov. Hlavným predpokladom, ktorý potrebujete mať, ak sa chcete stať digitálnym nomádom je práca, pre ktorú vám stačí prenosný laptop a Internet. Najčastejšími oblasťami, ktoré produkujú digitálnych nomádov sú rôzne odnože IT pozícií, marketingu, dizajnu, umenia a i. Podstatou je práca z diaľky a teda práca skĺbená s cestovaním po zaujímavých krajinách. 

Definíciu laidback životného štýlu možno v preklade zjednodušiť ako životný štýl, ktorý je charakteristický najmä bezstarostnosťou, životom bez stresu a užívaniu si bezproblémového a ľahko plynúceho života plného relaxu, zábavy a krásnych zážitkov. Až na niekoľko odlišností ho možno prirovnať k štýlu "hippies", kedy vás netrápi to čo máte oblečené, alebo iné problémy podobného typu a obklopení pozitívne naladenými priateľmi život nie len žijete, ale aj užívate plnými dúškami.

Arugam to všetko spája

Povedzme, že ráno pred východom slnka vstanete. Odtrhnete si čerstvý kokosový orech a banán na vašej terase, naraňajkujete sa, vezmete surf a vyrazíte na pláž. Stretnete sa s priateľmi a užijete si famózny východ slnka na oceánom. Od 6:00 do 7:00 v čase prílivu si na výborných vlnách zasurfujete. Vrátite sa späť k Internetu a laptopu a trebárs do 13:00 usilovne pracujete, samozrejme s krásnym výhľadom na oceán. Nasleduje obed s priateľmi, poobedný výlet na motorke a podvečer o 17:00 ste opäť na pláži, kde môžete opäť surfovať, alebo len tak posedieť pri západe slnka, spoznať nových ľudí a ponoriť sa do multikultúrnych rozhovorov. O 20:00 sa s novými, alebo starými priateľmi stretnete na večeri, aby ste následne mohli vyraziť na jednu z každodenných plážových párty, alebo len tak posedieť na pláži pri ohni a spolu s Arakom (kokosový rum) za búrlivého vlnenia tmavého oceánu si užívať daný moment. Pekná predstava? Arugam Bay vám to všetko umožní.

Podvečerný odpočinok na pláži
Podvečerný odpočinok na pláži (zdroj: Tomáš Magera)

Prenájom motorky a hinduistický pohreb

Keďže svoju "rutinu" dní v Arugame som už popísal v predošlej kapitole, pokúsim sa v nasledujúcich riadkoch vybrať niektoré zo zážitkov, koré mi utkveli v pamäti. 

Asi druhý, alebo tretí deň po príchode som sa rozhodol prenajať si motorku, ktorá by slúžila ako výborný prostriedok k poznaniu okolia a dodala ešte väčší pocit radosti a slobody. Už odmalička bol môj život spätý s týmito dvojkolesovými tátošmi a v podstate celú fázu dospievania a aj skoršej dospelosti som strávil jazdením na strojoch rôznych kubatúr v rôznych terénoch. Cieľom bolo teda zohnať si silnejší stroj, nie obyčajný skúter, ktorý bežný turista zoženie od 5€ na deň. 

Vyšiel som teda na ulicu, prešiel asi 100 metrov, keď sa tu na mňa "vrhla" skupinka Srílančanov a začala ma pozývať do svojej reštaurácie na čerstvé dary mora. Vysvetlil som im, že nemám čas a že si práve idem nájsť nejakú motorku na prenájom. Trvalo to pár sekúnd a táto skupinka už mala pre mňa pripravený ako inak klasický skúter, dokonca niekoľko typov. Vysvetlil som im, že hľadám väčší a silnejší stroj, načo z tejto tlupy vyskočil veľmi "akčný týpek", merajúci sotva 160 cm a uistil ma, že je hneď späť. O 3 minúty sa pri mne pristavil s tým správnym strojom- Suzuki Marauder 250. V krátkosti- bola to motorka typu chopper, ktorú som za celý pobyt na Srí Lanke videl len raz na severe ostrova a páčila sa mi.

Cenu za prenájom sa mi podarilo vyjednať na 2000 Rs (14€) na deň s tým, že nakoľko bol podvečer, dohoda platí až od nasledujúceho dňa. Najprv som si myslel, že teda si po ňu prídem zajtra, no môj nový nový kamarát mi len strčil kľúče do ruky, spýtal sa ma či viem ako ju zvládnuť a že mu ju mám vrátiť, keď budem chcieť, však viem kde ho nájdem . Žiadna záloha, žiadne papiere, len kľúčiky a vietor vo vlasoch. Zobral som ju teda vyskúšať a riadne som ju prevetral... To, že na Srí Lanke išlo o naozaj výnimočný kúsok motorky svedčí aj fakt, že jazdy v nasledujúce dni mi spríjemňovalo nespočetné množstvo pozdravov, "palcov hore", či pochvál, prevažne od domáceho obyvateľstva. Riešiť nejaké papiere, či nebodaj vodičský na takýto typ motorky? (ktorý som samozrejme nemal) Načo. Nejedna pochvala a palec hore prišiel od samotných policajtov, keď som okolo nich prechádzal. Ako mi vysvetlil môj nový priateľ, ja ako turista sa nemusím obávať skoro ničoho: "Just enjoy..."

Poobedné objavovanie po Ostrove
Poobedné objavovanie po Ostrove (zdroj: Tomáš Magera)

Jeden deň, keď sme sa ja a môj kamarát takto túlali na motorke a objavovali východné pobrežie Srí Lanky, v uličkách blízko pláže nás zastihol náhly lejak. Odstavili sme motorku a s malou dušičkou sme sa plánovali schovať pod prístrešok jedného z mnohých jedoduchých domčekov. Vošli sme a pre naše potešenie nás pán domáci privítal ako inak širokým úsmevom a ponúkol nám čaj.

Ako sme tak pod prístreškom verandy stáli a čakali kým lejak ustane, s mladšími dievčatami, tiež obyvateľkami tohto domčeka, sme sa dokonca dostali na druhú "métu", kedy vykukli z dverí a hanblivo sa na nás usmievali. Tretia méta je pravdepodobne to, že dievčatá vyjdu z domu a nasleduje už len štvrtá méta- svadba. Nič medzi tým. Keď som s nimi chcel nadviazať rozhovor sa však v zápätí okamžite so sprievodom hanblivého chichotania schovali dnu. Pokúsil som sa ich nesmelé tváre zvečniť na fotografiu, no opäť sa stihli bleskurýchlo schovať. Podarilo sa mi však zachytiť ich malého bračeka, Badua. 

Dievčatá sa stihli schovať
Dievčatá sa stihli schovať (zdroj: Tomáš Magera)

Keď už lejak pomaly ustával, zbadali sme blížiaci sa sprievod väčšieho množstva ľudí. Keď jeden chlapík zo sprievodu prišiel ku nám na verandu, z rozhovoru vyplynulo, že ide o hinduistický pohreb miestneho veľmi obľúbeného pána. Chlapík zo sprievodu nás pozval, aby sme sa pohrebu zúčastnili, čo sme najprv z akejsi úcty odmietli. Neprestával však naliehať, čoho výsledkom bolo, že sme museli súhlasiť a vybrali sme sa so sprievodom s cieľom zúčastniť sa tejto pre každého turistu výnimočnej udalosti. O asi 200 metrov, neďaleko vstupu na pláž sprievod zastal a zhromaždil sa okolo pripravenej jamy, vykopanej v krehkom plážovom piesku. Najprv sme celý ceremoniál sledovali z diaľky, no chlapík z verandy, spolu so svojimi priateľmi na nás kývali, aby sme podišli bližšie, priamo do centra diania. 

Počas obradu nám celý čas ochotne odpovedal na otázky a všetko sa nieslo v uvoľnenej atmosfére. Účastníci pohrebu boli oblečení prevažne v bielom, veselo okolo rozhadzovali petardy a žltú ryžu (však kto by sa nechcel prevteliť do kravy). Od nesmelého postávania obďaleč sme sa dokonca dostali aj zahrabávaniu tela uloženého v jame a to vlastnými rukami. Tento zvláštny moment a tváre plné optimizmu som si samozrejme chcel zvečniť na fotoaparát či video a skúsil som nenápadne (nechcel som pôsobiť neúctivo) zapnúť kameru na telefóne. Veľmi nenápadný som pravdepodobne nebol, keďže chlapík a jeho priatelia okolo si to v momente všimli a na moje prekvapenie ma začali v nátáčaní práve povzbudzovať. 

Počas pohrebu sme sa ešte dozvedeli, že medzi miestnych naokolo, aj keď ide o pohreb hinduistu, patria aj budhisti a kresťania a že je bežnou praxou, že hidnuisti, budhisti a kresťania sa pri podobných udalostiach schádzajú všetci spoločne, nehľadiac na náboženstvo, ktoré vyznávajú. Výnimkou sú však moslimovia, ktorí si svoje slávnosti a pohreby celebrujú samostatne.

Na koniec obradu ešte miestny na čerstvo nahrabanej kôpke zeminy zapálili 3 žlté sviečky a dav sa pomaly začal v dobrej nálade rozchádzať. Dostali sme množstvo pozvaní od domácich na čaj, avšak mali sme už dohodnutý program na večer, tak sme ich len zdvorilo odmietli a uistili ich, že najbližšie určite neodmietneme.

Koniec obradu sprevádzali 3 žlté sviečky
Koniec obradu sprevádzali 3 žlté sviečky (zdroj: Tomáš Magera)

Kartelová dohoda tuk-tukárov a šoférovanie tuk-tuku

Tuk-tukári v Arugame sú kapitola sama o sebe. Keďže pred naším príchodom do Arugamu tu už strávili mesiac naši známi, vedeli nám poskytnúť niektoré rady a tipy na (ne)zaplatenie. Jednou z nich bolo aj fungovanie akejsi kartelovej dohody tuk-tukárov, rozvážajúcich surferov na jednotlivé pointy. Pod pointami myslím miesta, kde sa vlny lámali najlepšie a zväčša boli takéto pointy vzdialené od 2 do 10 km od Arugamu. Medzi najoblúbenejšie patrili určite Baby point (priamo v Arugame), alebo Whiskey point, Elephant rock (pre začiatočníkov) či Peanut farm.

Podstatou dohody tuk-tukárov bolo, že odvoz na jednotlivé pointy, spolu so surfami na streche tuk-tuku je najnižšia cena 1000 Rs (7€). Tuk-tukári sa tejto dohody držali a nech ste akokoľvek vyjednávali, pod túto sumu ste sa dostali len veľmi ťažko. Systém sa však dal obalamutiť a to tak, že sa s vybraným tuk-tukárom dohodnete na akejsi exkluzivite, uložíte si jeho číslo a vždy budete volať len jeho. Následne sa dalo dohodnúť aj na cene 800 Rs, no vypadalo to mierne komicky. Pri nástupe nám náš tuk-tukár (Karim) nenápadne strčil do ruky 200 Rs a pri výstupe v našej cieľovej destinácií sme mu my vrátili celú tisícku. Prečo takto zložito? Ako sme zistili, daná dohoda je tuk-tukármi braná veľmi vážne a kebyže sa ostatní tuk-tukári dozvedia, že niekto vozí lacnejšie, mohol by z toho mať problémy- od poškodeného tuk-tuku, až po vysporiadanie si účtov päsťami. Sám som takéhoto vysporiadania svedkom nebol, no môj spolucestovateľ áno- keď mu jeden tuk-tukár ponúkol nižšiu sumu ako bol štandard, po ostrej výmene názorov došlo aj na päste.

"Najkrajšie" vyzdobený tuk-tuk, v ktorom sme sa viezli
"Najkrajšie" vyzdobený tuk-tuk, v ktorom sme sa viezli (zdroj: Tomáš Magera)

Tuk-tukári sú vo všeobecnosti na svoje tuk-tuky hrdí a starajú sa o to, aby boli ich tuk-tuky čisté a aby ich tuk-tuky oplývali množstvom rôznych "zlepšovákov". Surferi a cestovatelia často disponujú množstvom nálepiek, ktoré symbolizujú ich klub, partiu, alebo jednoducho majú povahu cestovateľského "značenia" a tuk-tukári si nimi neskutočne radi skrášľujú svoje stroje. Kedže aj my sme disponovali takýmito nálepkami, nie raz sa nám stalo, že tuk-tukár nás bol ochotný zobrať aj zadarmo, pokiaľ mu takú nálepku darujeme. Samozrejme radi sme mu ju podarovali, načo sa okamžite porúčal si takto zvýšiť prestíž medzi svojimi zákazníkmi- surfermi a nalepil si ju na precízne vybrané miesto na svojom tuk-tuku.

Môže turista šoférovať tuk-tuk? Oficiálne informácie hovoria nie, no sme v Arugame a ako som spomínal: "Just enjoy..." V prípade, že ste ochotný zaplatiť požadovanú sumu, niektorí tuk-tukári vám ochotne svoj tuk-tuk prenajmú aj na viac dní. Táto aktivita však už nie je taká populárna, jednak vďaka silnej emocionálnej väzbe, ktorú prechovávajú k svojim mašinám a jednak vďaka obstarávacej cene, ktorá ako vyplynula z rozhovorov s viacerými tuk-tukármi, údajne činí približne 5000 dolárov, čo je pri priemernej mzde na Srí Lanke- cca 240 dolárov/mesiac nie je najmenej.

Mne osobne sa tuk-tuk podarilo šoférovať a to konkrétne v noci, keď sme sa aj s dvomi českými dievčatami (pozdrav do čiech) potrebovali dostať z jednej plážovej párty ku nám, aby sme miesto ponúkaného Araku ochutnali aj tradičnú slivovicu (ktorá síce nebola pre nás, o čom ešte bude reč), ktorú priniesol môj spolucestovateľ a mali sme ju u nás na izbe. Po ceste z párty som v tuk-tuku nadhodil, že by som si to rád vyskúšal a sympatický tuk-tukár okamžite zastal a už mi ukazoval spôsob radenia (spojkovou páčkou rádite aj rýchlosti) a ani som sa nenazdal a šoféroval som tuk-tuk- skvelý zážitok. Po príchode Arugamu sme sa ešte zastavili na Kottu- tradičné jedlo zložené z posekaných kúskov kuracieho mäsa, zeleniny a špeciálnej placky- všetko v kope a následne sme u nás otvárali slivovicu...

Miestny chlapík obľubujúci slivovicu

Fľaša slivovice, o ktorej som písal bola pôvodne určená pre nám zatiaľ neznámeho "týpka", ktorý sa mal nachádzať niekde na surfovom pointe Peanut farm. Keďže v Arugame sme už mesiac pred našim príchodom mali známych, slivovicu sme doniesli práve na ich podnet, nakoľko sa na Peanut farm s týmto nám neznámym človekom zblížili a sľubili mu, že mu ju prinesieme, keďže im o nej rozprával, ako jednej zo svojich tajných túžob. Slivovicu sme teda priniesli a až do zmieňovaného večera sme ju uchovávali v bezpečí našej klimatizovanej izby. Po večere s dievčatami z Česka však značná časť tohto moku padla za obeť a vo fľaši ostalo približne niečo viac ako 2dcl.

Keďže naši priatelia, ktorí tento deal vyjednali odišli dva dni po našom príchode, o tomto týpkovi sme nemali ani šajny a popravde sme na celú vec mierne pozabudli. Asi dva či tri dni po večernej akcií so slivovicou sme sa však z poobednej surfovačky na Peanut farm pointe blížili k nášmu tuk-tukárovi, stojacemu obďaleč, keď sme zrazu so zvláštnym prízvukom za nami začuli slová: "Slovaci...slivovica?" V momente nám doplo a vedeli sme, že pôjde pravdepodobne o záhadného týpka túžiaceho po tradičnej slovenskej pálenke. Kučeravý chlapík mal minimálne 190 cm, no kebyže zafúka silnejší protivietor, asi by mal problém sa k nám priblížiť, taký bol chudý. So širokým úsmevom k nám pribehol a dali sme sa do reči. Ukázalo sa, že je to Angličan, ktorý si kedysi vzial za ženu Slovenku a jediné, čo mu z tohto vzťahu ostalo, bola okázalá a nehasnúca láska k slivovici. Pred rokmi sa však na všetko vykašľal a odišiel na Srí Lanku, kde si na Peanut farm pointe otvoril plážový bar a niekoľko malých plážových domčekov pre turistov. Dohodli sme sa, že mu ju nasledujúci deň prinesieme, teda to, čo z nej ostalo. Nevieme, či cielene počúval všetkých turistov po tak dlhú dobu, alebo to bola iba zhoda nádod, no dobre sme sa na tom pobavili.

Výhľad z plážového baru na Peanut farm, ktorý patril týpkovi
Výhľad z plážového baru na Peanut farm, ktorý patril týpkovi (zdroj: Tomáš Magera)

Keď sme mu na druhý deň, mierne zahanbene, odovzdávali poloprázdnu fľašku, jeho oči sa rozžiarili ako dve hviezdy a jeho nadšenie zaplavilo celé osadenstvo v jeho bare. Nariadil, aby nám pripravili ľahký obed, samozrejme zadarmo a navyše nám ponúkol jednu noc v niektorom z jeho domčekov na pláži. Všetko za cca 2dcl slovenskej slivovice. Slivovica mu však vyydržala približne hodinku, počas ktorej nadšene obiehal svojich známych, dával im pričuchnúť a svojmu personálu, hlavne kuchárovi dokonca aj štedro polial. Vidieť tú radosť v očiach aj napriek polo-splnenému sľubu bolo pre nás príjemným zadosťučinením.

V Arugame sme ešte zažili ohromné množstvo zážitkov a vecí (však sme si aj svoj pobyt neplánovane predĺžili), ktoré by som mohol siahodlho opisovať, počnúc častými skupinkami mužov, ktorých cieľom bolo pútanie pozornosti (keďže Srílančanky chodia von len sporadicky), cez stratený, nájdený, stratený a opäť nájdený telefón na jednej z izraelských párty, množstve barbecue's, ktorých sme sa zúčastnili a spoznali množstvo skvelých ľudí z celého sveta, pokuse predať nám opicu za 30€, nezabudnuteľnom čaji u Mohameda na pláži, až po najgeniálnejšie miesto pre relax v Arugame- Hideaway Blue (odporúčam navšíviť) a i. Arugam Bay som si zamiloval a aj keď nepatrím medzi ľudí, ktorí sa na jedno miesto vracajú viackrát, verím, že búrlivé vlny Arugamu zažijem ešte aspoň raz.


V 3. časti sa presunieme po východnom pobreží až do mesta jelenčekov- Trincomalee, stadiaľ až do historického kráľovksého mesta Kandy vo vnútrozemí, ďalej cez čajovníkové plantáže v "malom Anglicku" Nuware Eliyi, až na juh ostrova, kde prostredníctvom zážitkov z Tangalle, Mirrisy a Dickwelly (u slovenského manažéra, ktorého môžete poznať z Refresheru) rozoberieme aj také témy, akými sú postavenie mužov a žien na Srí Lanke. Ak ste sa dostali až sem-všetka česť.

Tomáš Magera

Tomáš Magera

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Markeťák, stratég, kreatívec, cestovateľ, digitálny nomád v jednom človeku, ktorý sa nebojí prejaviť svoj názor v diskusii podloženej argumentami. Strategic planner/Ideamaker at Mavio MediaŽivot je jedna veľká kniha, kto necestuje, ako by čítal len jednu stranu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu